TEXT: Janette Suchá, FOTO: Fotolia, archív 

Chodiť do práce z povinnosti a s nechuťou stojí veľa energie a môže viesť až k depresiám, byť však motivovaní a robiť prácu s radosťou je obrovský rozdiel.

K téme sa vyjadruje Dagmar Kéryová, Life and Corporate Co-Active Coach, www.chatcoaching.sk

V práci trávime veľkú časť svojho života, okrem zarábania peňazí je súčasťou našej realizácie a vzťah k práci je oveľa dôležitejší ako si myslíme. Každý z nás potrebuje robiť niečo zmysluplné, niečo, čo ho napĺňa, baví, v čom sa posúva dopredu. Skrátka byť dôležitý a potrebný a niečo po sebe zanechávať. Práca z povinnosti, ku ktorej nemáme vzťah môže okrem zníženej výkonnosti spôsobovať nechuť až depresie. Naopak práca, v ktorej sa môžeme uplatniť, rásť, robíme ju s radosťou, dokážeme v nej uplatniť svoju tvorivosť a byť výnimočný, je tým najlepším liekom na náladu, zdravé ego a spokojný šťastný život.

Len peniaze to nie sú 

Faktorov, ktoré určujú či do práce chodíme radi alebo nie, je veľa. Okrem samotného obsahu práce je to nadriadený, kolegovia, prostredie, podmienky a podobne. Podľa koučky Dagmar Kéryovej mnoho ľudí nevie a neuvedomuje si, čo ich motivuje a povie len otrepanú frázu, peniaze, „realita je však úplne iná, práca, ktorú robíme zo srdca má vždy inú kvalitu pre obe strany ako práca len pre peniaze. A keď trochu nalomíme naše staré presvedčenia, môžeme namiesto nudnej rutinnej a nezáživnej práce objaviť radosť, tvorivosť a hrdosť na naše výsledky“. 

Žiaľ v dnešných časoch sa často stretávame s tým, že základným nástrojom na zamestnancov je tlak, minimalizovanie nákladov na ľudí a najmä mzdy ľudí, a maximalizácia ich výkonu. Prácu, ktorú by mali vykonávať dvaja traja ľudia kumuluje nadriadený na jedného človeka, ktorého nemotivuje ani finančne ani ľudsky. Naopak, neustále je nespokojný so všetkým čo urobí. Takýto postoj potom prináša nechuť človeka k práci, znížený a nekvalitný výkon. A pritom by stačilo zmeniť prístup. „Mnohí manažéri či majitelia firiem sú príliš zahltení svojou operatívnou agendou, so svojimi ľuďmi síce denne komunikujú ale len o ich operatívnych úlohách. To najmenšie, čo môžu urobiť pre zvýšenie motivácie, je aspoň raz ročne dať skutočnú spätnú väzbu na ich prácu, kde by nemalo chýbať ocenenie a spoločne otvoriť priestor pre ďalší rozvoj,“ hovorí Dagmar Kéryová a dodáva, „na takýto rozhovor by mali mať pripravené fakty, pozorovania, aby bol skutočne užitočný pre obe strany“.

Angažovanosť ako nástroj motivácie

Podľa koučky je dobrá firma založená na kvalite svojich zamestnancov, „kvalitnú prácu vie dlhodobo robiť len taký človek, ktorý je angažovaný – teší sa z výsledkov svojej práce, záleží mu na tom, ako ju vykonáva, má záujem ju neustále zlepšovať, je kreatívny a vie sa vysporiadať aj s výzvami, ktoré mu prichádzajú do cesty. Takíto ľudia sú emočne napojení na poslanie svojej firmy, vidia zmysel v svojej práci“. Lenže firmy a ich majitelia bývajú často krátkozrakí a nepozerajú sa na firmu a jej zamestnancov do budúcnosti, chcú astronomické zisky za každú cenu a hneď. Veď ľudí vymenia a oháňajú sa otrepanou frázou, ´každý je nahraditeľný´. Investovať do svojich podriadených namiesto hnevu čas, energiu i peniaze je beh na dlhé trate, ktorý však prináša sladké ovocie. Iná je atmosféra v práci, ľudia ju robia s radosťou, vzrastá kreativita, výkonnosť  a všetko funguje hladko. Bez konfliktov, prehadzovania si úloh a zodpovednosti. 

Medzinárodná prieskumná spoločnosť Gallup vo svojom prelomovom prieskume identifikovala, že jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré napomáhajú organizáciám rásť, je práve angažovanosť zamestnancov. Podľa dlhodobo prebiehajúcich prieskumov však až 87% zamestnancov nie je v práci angažovaných. 

Dagmar Kéryová však objasňuje, že angažovanosť človeka nie je taká jednoduchá, „motivácia je zväčša iniciatíva zvonku – odmena, kariérny rast, zvyšovanie statusu. No a ako každý podnet z vonku – ak sa neživí, nedáva sa nová energia, motivácia klesá. Angažovanosť pramení z vnútra človeka – je to jeho vlastné presvedčenie a nastavenie pre prácu, ktoré sa nedá umelo vytvoriť, preto je tak ťažké mať angažovaných zamestnancov“.

Vzťahy a podmienky

Ideálna práca pravdepodobne neexistuje, v každej sa nájde šéf psychopat, nepríjemný kolega, intrigujúca kolegyňa, starý počítač, ktorý prácu viac komplikuje ako vykonáva, chladná kancelária, problematickí klienti, zlé ohodnotenie a podobne. Vecí, ktoré nás v práci otravujú je nespočetné množstvo. Aj preto dnes pribúda ľudí, ktorí pracujú doma alebo ako sa hovorí ´na voľnej nohe´. Takáto forma práce si však vyžaduje tvrdú sebadisciplínu a zvládnutie agendy, ktorá je vo firmách rozdelená medzi iných ľudí. Veľa ľudí vie bez tohto, aby si to v praxi vyskúšali okamžite povedať, že takáto forma im nevyhovuje. Potrebujú kolektív a podnety zvonka. Všetko má svoje pre a proti.

Ťažkým orieškom v kolektívoch bývajú najmä medziľudské vzťahy a napriek otrepaným frázam, ktoré používame pri zdôvodnení odchodu z tej ktorej práce sú za väčšinou výpovedí práve medziľudské problémy. Všetci sme ľudia, niekto si je viac či menej sympatický a zapadnúť do kolektívu nie je jednoduchá samozrejmosť. Rivalita sa často mení na podkopávanie, intrigy, manipulácie a ďalšie podobné prostriedky, ktoré dokážu výrazne demotivovať ak prekryjú pracovné výsledky.

Je to individuálne

V každom prípade to, čo potrebujeme aby sme sa v práci cítili naplnení a motivovaní je individuálne. Každý z nás potrebuje niečo iné, má iné nadania, iné tempo v práci, rôzny prístup k zodpovednosti, „každý človek je špecifický a počas svojho života sa nachádza v rôznych situáciách. Preto ani jeho motivácia nie je stále rovnaká. Pokiaľ líder pravidelne hovorí so svojimi ľuďmi o tom, čo ich v práci baví, kde vidia zmysel svojej práce, k čomu smerujú, pozoruje ich pri práci, vníma ich nastavenie, je na dobrej ceste, aby vedel nájsť motivujúce momenty a stavať na nich ich ďalší rozvoj, prideľovať im tie správne úlohy,“ vysvetľuje koučka a dodáva, „ľudia, ktorí v svojom pracovnom živote neboli nikdy skutočne podporení, ich nadriadení sa k nim správali len ako ku výkonným strojom, strácajú schopnosť nadchnúť sa, vidia veci len veľmi „realisticky“, nesnívajú a preto ani nevedia nájsť svoje naplnenie v práci. Práca je veľkou časťou nášho života a pokiaľ si v tejto časti nenájdeme svoje miesto, prichádzame o veľa životnej energie, schopnosti snívať, tešiť sa, veriť a tvoriť pre seba aj pre celú spoločnosť,“ dodáva na záver Dagmar Kéryová.